Gibraltar

Gibraltár je malý polostrov, ktorý sa nachádza na východnom pobreží Španielska. Svojou rozlohou pokrýva 6,5 km2 a jeho pobrežie sa tiahne v dĺžke iba 12 km; má 1,2 km dlhú hranicu so Španielskom. Gibraltársky prieliv spája Stredozemné more sa Severoatlantickým oceánom. Gibraltár sa teší miernej stredomorskej klíme. Jeho najvyššie položeným miestom je gibraltárska skala, ktorá sa týči do výšky 426m a je obklopená úzkym pásom pobrežné nížiny. V júni 2013 sa počet obyvateľov odhadoval na 29 000. Úradným jazykom je anglický jazyk, hoci sa tu tiež hovorí španielsky, taliansky, portugalsky a rusky.

História gibraltárskej skaly je vzhľadom k jej strategickej polohe pestrá a rozmanitá. Skala je posledných 300 rokov pod britskou nadvládou potom, čo bolo toto územie postúpené “naveky” Veľkej Británii “Utrechtskou zmluvou. Počas devätnásteho storočia sa Gibraltár stal nedobytnou pevnosťou a v jej múroch sa rozvíjala prosperujúca spoločnosť. Až donedávna bola kľúčovou britskou vojenskou a námornou základňou a britská kultúra ovplyvňovala väčšinu aspektov gibraltárskeho života.

Hoci Gibraltár aj naďalej zostáva závislým územím Spojeného kráľovstva, má vlastný priamo volený parlament a novú ústavu schválenú referendom, ktoré sa konalo v roku 2006, Gibraltáru udeľuje viac autonómie v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o jeho vnútorné záležitosti.

Hoci Gibraltár zostáva kolóniou Spojeného kráľovstva, a vstúpil do EÚ spoločne so Spojeným kráľovstvom, nepodlieha režimom DPH, spoločnej poľnohospodárskej politiky, ani spoločnému colnému sadzobníku EÚ. Gibraltár však vykonal do svojho práva značnú časť finančnej legislatívy EÚ a môže uplatňovať predpisy upravujúce jednotný európsky pas v oblasti poisťovníctva, bankovníctva a správy fondov.

Gibraltár mal s Európskou úniou vždy neľahký vzťah a v skutočnosti medzi Spojeným kráľovstvom a Španielskom niekedy dochádza k ťažkostiam spojeným s dlhodobým zvarom o štatút Gibraltáru. Jeden z najdlhšie trvajúcich sporov medzi EÚ a Gibraltárom sa viedol o Gibraltárský daňový režim (pozri nižšie).

Práve v Gibraltári vznikla forma tzv. vyňaté spoločnosti, ktorá bola široko prevzatá ďalšími jurisdikciami. Nízke náklady na založenie spoločnosti z neho urobili ideálny pre majetkové a investičné holdingové spoločnosti, medzinárodné obchodné a predajné zastúpenie, najmä ak sa obchod realizoval medzi dvoma jurisdikciami s vysokou mierou zdanenia. Ak spoločnosť získala štatút vyňaté spoločnosti, bola v Gibraltári na základe zákona Companies (Taxation and Concessions Ordinance) 1984 (v platnom znení) vyňatá z dane z príjmu právnických osôb a zrážkovej dane z operácií s cennými papiermi (stamp duty).

Spoločnosť založená na Gibraltári alebo registrovaná pobočka zahraničnej spoločnosti, bola oprávnená na zažiadanie o štatút oprávnené spoločnosti (Qualifying Company) na základe podmienok, ktoré boli v podstate totožné s podmienkami, ktoré sa vzťahovali na vyňatú spoločnosť. Spôsobilá spoločnosť platila daň zo zisku v sadzbe dohodnutej s tajomníkom pre finančné záležitosti a rozvoj (Financial and Development Secretary) a uvedené na osvedčení vystavenom spoločnosťou (od 1% do 35%). Účelom takto “skonštruovaného” typu daňového usporiadania bolo umožniť spoločnosti sa zmestiť pod dolnú hranicu domovského daňového režimu uhradením nevyhnutnej minimálnej výšky dane, ktorá spoločnosti umožnila sa vyhnúť pôsobnosti predpisov upravujúcich vyhýbanie sa daňovej povinnosti. V skutočnosti sa väčšina oprávnených spoločností zaviazala k úhrade 5% a 10% dane, a táto forma sa stala štandardným gibraltarským offshore subjektom s nízkym zdanením pre väčšinu významných obchodných spoločností.cŤaženie Európskej únie proti takzvanej “škodlivej” daňovej súťaži malo za následok zákaz týchto offshorových foriem spoločností, pričom režim oprávnených spoločností bol zrušený v januári 2005 a legislatíva upravujúca vyňaté spoločnosti sa postupne prestala využívať do januára 2011. Nový navrhovaný režim zdanenia právnických osôb Gibraltaru však spustil zložité spory medzi touto jurisdikciou a Európskou komisiou, čo spochybnilo jeho právo si zvoliť vlastnú daňovú úpravu a vyvolalo otázku, či Gibraltár neťažili z danej protiprávnej “štátnej pomoci” podľa predpisov EÚ tým, že mal výhodnejšiu sústavu daňových predpisov než Spojené kráľovstvo.

Na základe skôr navrhovanej novelizácie foriem offshorových spoločností by sa na všetky spoločnosti, ako “onshorové” tak “offshorové”, vzťahovala nulová sadzba dane z príjmu právnických osôb, boli by však zavedené nové dane vychádzajúce z personálneho obsadenia a majetkových pomerov, s hornou hranicou vo výške 15% zo zisku. To EÚ považovala za prijateľný kompromis na základe skutočnosti, že by stále bolo “offshore” firmám poskytnuté významné daňové zvýhodnenie, pretože využívajú menšie priestory a majú menej personálu ako ich onshoroví konkurenti. Vláda následne tieto návrhy stiahla a rozhodla sa pre nový režim dane z príjmu právnických osôb, na základe ktorého všetky spoločnosti platia daň z príjmu právnických osôb vo výške 10%, okrem dodávateľov energií a služieb, ktorí platia 10% prirážku a preto podliehajú dani z príjmu právnických osôb vo výške 20%. Tento stav platil k 1. januáru 2011.

Zdalo sa, že týmto kompromisom Gibraltár nasýtil vlky z Európskej komisie, a tento daňový režim do dneška zostáva v podstate nezmenený. V reakcii na kritiku zo strany skupiny pre kódex správania EÚ pri zdaňovaní podnikov však v decembri 2013 došlo k určitej novelizácii.

Vo svojom prejave v parlamente 23. decembra 2013 hlavný minister Fabian Picardo predstavil novelu a uviedol, že rieši obavy Európskej komisie týkajúce sa dvoch aspektov gibraltárskeho zákona o dani z príjmov z roku 2010, menovite pokiaľ ide o vyňatie dane z úverov u medzipodnikových pôžičiek a príjmu z licenčných poplatkov.

V priebehu tohto roka skupina EÚ pre kódex správania posúdila vyňatie úroku z medzipodnikových pôžičiek podľa kódexu správania pre zdaňovanie podnikov ako škodlivé. Európska komisia uviedla, že toto opatrenie zakladá štátnu pomoc. V dôsledku toho Gibraltár zrušil túto výnimku zo zákona s účinnosťou od 1. júla 2013.

Hlavný minister ďalej uviedol, že nový návrh zákona zruší aj vyňatie z príjmu z licenčných poplatkov.

Pre daňové účely je fyzická osoba buď rezidentom alebo nerezidentom a štátna príslušnosť nie je pri určovaní daňového štatútu rozhodným faktorom. Fyzická osoba je “riadnym rezidentom”, ak je prítomná na Gibraltári aspoň celkovo 183 dní v jednom fiškálne roku, alebo ak je na Gibraltári prítomná viac ako 300 dní v troch po sebe nasledujúcich rokoch. Nerezident znamená akúkoľvek osobu, ktorá nie je riadnym rezidentom.

Gibraltárske daňové právo uznáva niekoľko odpočtov a zliav na dani, vrátane daňového zvýhodnenia na fyzickú osobu vo výške GIP 3000, a zvýhodnenie na manžela / manželku vo výške GIP 3000, zvýhodnenie na závislú osobu blízku až do výšky GIP 190, zvýhodnenie na obstaranie nehnuteľnosti vo výške GIP 11 500, zvýhodnenie na deti až do výšky GBP 997, osobnú zľavu na osobu závislú na pomoci vo výške GBP 3000, zvýhodnenie samoživiteľov vo výške GBP 3000, zvýhodnenie na materskú škôlku vo výške GIP 3000, a zľavu na zdravotné poistenie vo výške GIP 2000 .

Ďalej tu existujú odpočty pre príspevky na životné poistenie a splátky úrokov z hypotekárnych úverov, a tiež sa tu uplatňuje osobitné zvýhodnenie pre seniorov.

Daňoví poplatníci si môžu na Gibraltári zvoliť zdanenie podľa dvoch rôznych systémov daňových výmerov nasledovne:

Na základe systémov odpočtov sa daň vyrubuje po odpočte osobných a ďalších zliav na dani z hrubého príjmu v aktuálnych daňových sadzbách: prvých GIP 4000 zdaniteľného príjmu vo výške 15%; ďalších GIP 12 000 zdaniteľného príjmu vo výške 24%; a zvyšok zdaniteľného príjmu vo výške 40%.

Alternatívnym systémom je nový systém vychádzajúci z hrubého príjmu, v ktorom daňovník neuplatňuje žiadne zľavy na dani, ale hradí daň z hrubého príjmu v nasledujúcich sadzbách:

Fyzické osoby, ktorých hrubý zdaniteľný príjem neprevyšuje GIP 25 000:

do GIP 10 000 zdaniteľného príjmu vo výške 6%
ďalších GIP 7 000 vo výške 20%
zostávajúci príjem vo výške 2 8%

Fyzické osoby, ktorých hrubý zdaniteľný príjem presahuje GIP 25 000:

do GIP 17 000 zdaniteľného príjmu vo výške 16%
ďalších GIP 8 000 vo výške 19%
ďalších GIP 15 000 vo výške 25%
ďalších GIP 65 000 vo výške 28%
ďalších GIP 395 000 vo výške 25%
ďalších GIP 200 000 vo výške 18%
ďalších GIP 300 000 vo výške 10%
zostávajúce príjem vo výške 5%

Na Gibraltári neexistuje daň z kapitálových príjmov a daň z pozostalosti bola zrušená z účinnosťou od 1. apríla 1997.

Vzhľadom na význam offshorového sektoru pre gibraltárskú ekonomiku, ale s veľmi obmedzeným množstvom miestnych pracovných síl, vláda tradične ponúkala daňové systémy na prilákanie vysoko kvalifikovaných zahraničných pracovníkov a zámožných osôb k obsadeniu a prevzatiu funkcií vrcholového manažmentu alebo realizáciu investícií v tejto jurisdikcii. Vláda v súčasnosti ponúka dva takéto systémy, ktoré sú popísané nižšie:

Oprávnené osoby (kategória dve) podliehajú dani z príjmu len do výšky GIP 80 000 zdaniteľného príjmu. Minimálna výška spätnej dane pre zámožné osoby za jediný rok, za ktorý je daň na základe tohto systému vymeraná, dosahuje GIP 22 000 a maximálna výška približne GIP 30 000. Žiadatelia musia mať schválené rezidenčné miesto pobytu na Gibraltári k svojmu výlučnému použitiu. Vláda súčasne sleduje, či má osoba dostatočné prostriedky na zabezpečenie vlastnej výživy aj výživy svojej rodiny; pričom sa požaduje dôkaz o osobných majetkových pomeroch, hoci nie je nevyhnutné, aby fyzická osoba vykazovala imanie alebo príjmy po celom svete. Vláda súčasne požaduje, aby fyzická osoba mala súkromné zdravotné poistenie vzťahujúce sa na túto osobu aj jej rodinu pri pobyte na Gibraltári. Ďalej je potrebné, aby mal žiadateľ na Gibraltári pobyt v predchádzajúcich piatich rokoch.

Pre existujúcich nositeľov kategórie tri (od zrušenia) bola zavedená nová kategória s názvom “High Executive Possessing Specialist Skills (HEPSS)” (vedúci pracovník so špecializovanou kvalifikáciou) s príjmom presahujúcim GIP 120 000 ročne a pre nových žiadateľov s kvalifikáciou, ktorá nie je na Gibraltáru k dispozícii a ktorá podľa názoru vlády predstavuje pre Gibraltár zvláštnu ekonomickú hodnotu, a ďalej pre osoby, ktoré budú zastávať vysokú exekutívnu funkciu alebo pozíciu vo vrcholovom manažmente. V súlade so systémom HEPSS je daň splatná len do výšky GIP 120 000 zdaniteľného príjmu podľa systému vychádzajúceho z hrubého príjmu. Žiadatelia o HEPSS musia tiež splniť podmienku rezidenčného ubytovania a pobytu.

Oprávnené kategórie 3 a 4 boli prístupné fyzickým osobám cudzej štátnej príslušnosti z vylúčených alebo oprávnených spoločností a stanovovali daň splatnú týmito osobami vo výške GBP 15 000, bez ohľadu na ich zdaniteľný príjem, v roku 2007 však boli zrušené.

V tejto časti sa budeme zaoberať kľúčovými sektormi offshorové ekonomiky Gibraltáru.

Pokiaľ ide o elektronické obchodovanie, dala vláda zvolená v roku 2000 najavo svoj zámer veľmi rýchlo, a to svojím vyhlásením, že: “Vláda Gibraltáru sa domnieva, že tu existujú významné príležitosti pre podniky pôsobiace v sektore e-commerce rozvíjajúce svoje aktivity zo Skaly. Internet umožňuje prístup zákazníkom, ktorí sa nachádzajú v každom kúte sveta a mali by sme byť dobre pripravení na obsluhu medzinárodnej klientely.”

Vyhláška o elektronickom obchode (Electronic Commerce Ordinance) bola snemovňou gibraltárskeho parlamentu prijatá 5. marca 2001 a bola považovaná za dôležitý krok v rozvoji Gibraltáru ako uzol elektronického obchodu, ktorý sa mal smelo merať s najbližšími konkurentmi ako Guernsey, Malta a Isle of Man.

Táto legislatíva uľahčila použitie elektronických prostriedkov na prenos a uchovávanie informácií a priznala právoplatnosť elektronicky uzavretým transakciám. Súčasne poskytla rámec pre uznávanie elektronických podpisov, a vymedzila činnosť a právnu zodpovednosť poskytovateľov služieb.

Okrem primeraného právneho zakotvenia spočívajú výhody Gibraltáru v jeho postavení v EÚ, ako z geografického tak štrukturálneho hľadiska, v zavedenej základni odborne kvalifikovaných síl, dobrých telekomunikácií a vynikajúcich prístavných zariadeniach. Keby boli konečne vyriešené problémy so Španielskom, mohol by Gibraltár fungovať ako daňovo efektívna brána elektronického obchodu do Španielska aj zvyšku EÚ pre fyzický i digitálny tovar. V súčasnosti Gibraltár uprednostňuje digitálne produkty, vrátane finančných služieb, v ktorých panuje najsilnejšia konkurencie.

Umiestnenie webových stránok na Gibraltári k realizácii úkonov, ktoré boli predtým vykonávané v jurisdikciách s vysokým zdanením, ako je predaj alebo marketing, finančné hospodárenie, dodávky finančných služieb a predovšetkým dodávky digitálneho tovaru, ako je hudba, video, školenia, softvér atď. môžu podniky využívať výhody spojené s nízkym zdanením stále významnejších častí ich prevádzkovej činnosti.

Konkrétnym príkladom je sektor stávok a hazardných hier: v rokoch 2000 a 2001 Gibraltár prilákal mnoho bookmakerov, ktorí utiekli pred vysokým zdanením v Spojenom kráľovstve, aby tu založili offshorové telefonické centra stávkových služieb. V máji 2004 však Gibraltár preukázal, že jeho schopnosti v oblasti elektronického obchodovania sa neobmedzujú len na stávkovanie, keď popredné londýnska nezávislá obchodná firma Mac Futures významne rozšírila svoju prítomnosť v jurisdikcii Gibraltáru otvorením nového obchodného zariadenia so stovkou pracovných miest v prítomnosti hlavného ministra Petera Caruana.

Postupne sa zhoršujúca daňová klímu v Spojenom kráľovstve a stále náročnejšie medzinárodné konkurenčné prostredie vyhnalo v rokoch 2006 až 2011 mnohých prevádzkovateľov stávok a hazardných hier a mnohé z nich sa presídlili práve do Gibraltáru.

Vláda Spojeného kráľovstva v decembri 2013 reagovala na odliv prevádzkovateľov stávkových hier do offshorových území uložením pätnásť-percentnej dane podľa miesta spotreby v snahe vziať prevádzkovateľom stávkových hier možnosť požívať výhody jurisdikcií s nízkou daňovou záťažou, ako je napríklad Gibraltár, hoci stále oslovovali svojou ponukou britských zákazníkov prostredníctvom online služieb.

Predpokladá sa, že táto daň bude stáť priemysel online hazardných hier 300 mil. GBP ročne. Otázkou však stále zostáva, ako sa tieto zmeny dotknú offshorových jurisdikcií, ako je Gibraltár, ktorý v tomto odvetví zanecháva významnú stopu. Ak je odpoveď spoločnosti William Hill aspoň istým náznakom, budúcnosť Gibraltáru ako vyhľadávaného offshorového domicilu po britskom prevádzkovateľovi stávok, je aj naďalej zabezpečená. V rozhovore s reportérmi v decembri 2013 Andy Lee, generálny riaditeľ spoločnosti William Hill, uviedol, že spoločnosť stiahnutie z Gibraltáru neplánuje. V súčasnosti má celosvetová divízia spoločnosti William Hill sídlo na Gibraltári, a spoločnosť tu zamestnáva viac ako 400 ľudí. “Naši pracovníci sú tu spokojní a existujú dôvody, prečo tu zostať, aby sme boli aj naďalej na tomto trhu konkurencieschopní,” dodal Lee.

Bankový sektor je na Gibraltáre dobre zavedený, a to ako na offshorovom tak miestnom trhu, hoci dochádza k stálemu poklesu počtu bánk v tejto jurisdikcii, z 26 bánk na Gibraltári v roku 1996 na 20 bánk k 31. marcu 2013, z toho je desať lokálne založených bánk, šesť pobočiek a štyri inštitúcie elektronických peňazí.

Väčšina bánk založených na Gibraltári sú pobočky významných britských, európskych a amerických bánk. Banková činnosť sa zameriava na správu aktív zámožných osôb, aj preto, že Gibraltár veľmi stál o prilákanie týchto ľudí osobitnými daňovými režimami.

Finančné služby na Gibraltári sú regulované finančnými útvarmi Komisie. Komisia zaviedla v roku 2002 dôležité zmeny v spôsobe dohľadu nad lokálne založenými bankami a pobočkami bánk mimo EHP začatím prístupu k dohľadu na základe rizika, v rámci ktorého dozorné tímy posudzujú inštitúciu z hľadiska rizík, ktorým je inštitúcia vystavená vzhľadom na spôsob svojho podnikania alebo druhu obchodnej činnosti. Tento nový prístup k dohľadu má za cieľ sústrediť dozorné zdroje na oblasti, ktoré sa pre inštitúciu považujú za vysoko rizikové tak, aby bolo zabezpečené prijatie riadnych kontrolných mechanizmov a postupov na zníženie rizík alebo v okamihu, kedy je potrebné inštitúcií prijať nápravné opatrenia.

Bankovou vyhláškou Banking Ordinance 1992 (v platnom znení) bolo zrušené predchádzajúce rozlíšenie medzi, A ‘onshore a, B’ offshore licenciami, a bola zavedená jednotná banková licencia. Preto licencované banky na Gibraltári môžu teoreticky využiť “licenčné” možnosti a zakladať pobočky po celom EÚ a EHP bez nutnosti ďalšieho schvaľovania (okrem oznamovacej povinnosti).

Rada Gibraltáru pre garancie vkladov (Gibraltar Deposit Guarantee Board) uviedla v účinnosť zásady na ochranu vkladov v súlade so smernicami EÚ v tejto oblasti. Systém ochrany vkladov bol s účinnosťou od 31. decembra 2010 ďalej rozšírený, takže žiadateľ sa spôsobilým vkladom bude oprávnený k výplate 100% z celkových oprávnených vkladov uložených u neplniacej banky (vrátane všetkých pobočiek); alebo EUR 100 000 (alebo zodpovedajúcej výške v librách) podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia. Predtým tento systém kryl 90% celkovej zodpovednosti banky voči vkladateľovi, v maximálnej sume vyplácané jednej osobe vo výške GBP 18 000 (alebo EUR 20 000, ak bola táto suma vyššia).

Gibraltár sa považuje za jednu z najbezpečnejších jurisdikcií, pokiaľ ide o riziká spojené s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. V rámci Európskej únie je Gibraltár povinný vykonať do svojho práva všetky príslušné smernice EÚ vrátane smerníc, ktoré sa vzťahujú na boj proti praniu špinavých peňazí.

Gibraltár bol jednou z prvých jurisdikcií, ktorá zaviedla a vykonala legislatívu proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorá sa vzťahovala na celkovú trestnú činnosť.

Podobne ako iné európske offshorové jurisdikcie, sa aj Gibraltár musel vysporiadať so smernicou EÚ o zdaňovaní úspor, a rozhodol sa pre zrážkovú daň z platieb bankových úrokov v prospech štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. Týmto spôsobom Gibraltár ochránil bankové tajomstvo.

Miestne jurisdikcie čelila paľbe z Normanských ostrovov, lebo jej právne postavenie vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu a Európskej únii malo za následok, že sa na ňu táto smernica neuplatňovala rovnakým spôsobom. Avšak na základe dohody medzi oboma vládami si Gibraltár a Spojené kráľovstvo vymieňajú informácie o príjmoch z úspor podľa smernice, alebo iba v prípade Gibraltáru, ak sa tak sporitelia rozhodnú, uplatňuje u rezidentov v Spojenom kráľovstve, ktorí tu majú účet, zrážkovú daň z príjmu z úspor.

Sadzba dane bola v období od 1. apríla 2006 do 30. júna 2008 stanovená vo výške 15%, potom v ďalších troch rokoch vzrástla na 20%, a od júla 2011 na 35%.

Avšak vzhľadom na to, že smernica EÚ o zdaňovaní úspor bola prevedená do vnútro-štátneho práva, celá záležitosť v oblasti výmeny informácií sa významne posunula a ťaženie proti cezhraničnému sa vyhýbaniu daňovej povinnosti a daňovým únikom, sa stala celosvetovou témou. Offshorové teritória Spojeného kráľovstva čelia mimoriadnemu tlaku na sprístupnenie informácií o majiteľoch bankových účtov a konečných vlastníkoch obchodných spoločností s tým, že v novembri 2013 Gibraltár podpísal so Spojeným kráľovstvom medzivládnu dohodu (IGA) o zdieľaní informácií o svojich osobách s bankovými účtami v ich jurisdikciách. Dohoda vychádza z modelu 1 dohody IGA, ktorú ministerstvo financií Spojených štátov amerických uzavrelo so zahraničnými vládami v súlade so zákonom US Foreign Account Tax Compliance Act (FATCA). V čase spísania tohto textu sa má za to, že je Gibraltár blízko k podpisu FATCA IGA s USA.

Podpis UK IGA kolidoval s oznámením OECD, že Spojené kráľovstvo vydalo vyhlásenie rozširujúce teritoriálne pôsobnosť Dohovoru o vzájomnej pomoci v daňových veciach OECD a Rady Európy aj na Gibraltár. Hlavný minister Gibraltáru požiadal v júni tohto roku premiéra Spojeného kráľovstva, Davida Camerona o rozšírenie dohovoru na svoju jurisdikciu. Začlenenie do dohovoru pre Gibraltár významne rozširuje sieť dohôd o výmene informácií.

Gibraltárska vláda sa však jednoznačne vyjadrila, že plne podporuje úsilie medzinárodného spoločenstva o zlepšenie daňovej transparentnosti a boj proti daňovým únikom.

“Gibraltárska vláda aj naďalej zastáva pevné stanovisko, že boj proti daňovým únikom a podvodom je oprávnene celosvetovou prioritou, nevyhnutnou na ochranu integrity verejných príjmov, dôvery daňovníkov v spravodlivosť a účinnosť ich daňových systémov a v neposlednom rade aj dôvery verejnosti v globálne kapitálové trhy,” uviedla vláda vo svojom vyhlásení v máji 2013.

Vláda však zdôraznila základný význam zachovania rovnakých podmienok v oblasti medzinárodných finančných služieb, zabezpečením, aby všetky teritória prijali rovnaké rámce, a potrebou silných donucovacích opatrení v prípade neplnenia.

Na Gibraltári funguje čulý sektor v oblasti správy investícií s devätnástimi licencovanými firmami pre správu portfólií. Rad bánk na Gibraltári taktiež ponúka služby správy investícií, a pôsobia tu aj nezávislí makléri.

Na konci marca 2012 dosahovali spravované finančné prostriedky na Gibraltári viac ako GBP 8,1 miliardy, z toho GBP 6,3 miliárd bolo v bankách a zvyšok u investičných firiem.

Za reguláciu investičného podnikania na Gibraltári zodpovedajú finančné útvary Komisie.

Investičné fondy na Gibraltári sú zvyčajne podľa svojej zakladateľskej listiny vytvárané ako podielové fondy alebo otvorené investičné fondy, alebo na základe vyhlášky Companies Ordinance ako súkromné alebo verejné obchodné spoločnosti. Verejná investičná spoločnosť (PIC) musí mať minimálny splatený kapitál vo výške GIP 50 000 a ak nie je kótovaná na uznávanej burze, musí mať sídlo na Gibraltári.

V júli roku 2003 Spojené kráľovstvo povolilo s udelením licenčných práv s cieľom umožniť miestnom investičným firmám na Gibraltári ponúkať svoje služby subjektom v ďalších členských štátoch Európskej únie. Po bankových a poisťovacích licenciách išlo o tretí licenčný “prídel”, ktorý táto jurisdikcia získala, a výsledkom bolo, že firmy regulované uznávaným príslušným orgánom, ako je napríklad FSA, nemuseli žiadať o získanie súhlasu od regulátorov v ostatných členských štátoch.

Táto licencia však neumožnila investičným firmám zo Skaly ponúkať služby v Spojenom kráľovstve a tieto služby tak boli predmetom samostatnej dohody medzi Gibraltárom a Britániou uzavretej v decembri 2005, ktorá umožnila investičným firmám založeným na Gibraltári licencovať (teda ponúkať na trhu a predávať) svoje produkty a služby na britskom trhu.

V roku 2005 Gibraltár zaviedol na základe predpisov Financial Services (Experienced Investor Funds) Regulations, 2005 fondy skúsených investorov. Jedná sa o fondy určené odborníkom, bonitným alebo skúseným investorom. Investori v týchto fondoch musia mať čisté imanie cez 1 milión EUR alebo investovať minimálne 100 000 EUR. Bežne môžu byť zakladané v priebehu dní a na začatie obchodovania je potrebné iba informovať komisiu Finančného útvaru do 14 dní od založenia fondu.

Táto legislatíva tiež ustanovuje požiadavky na licencie Non-UCITS retailových fondov a UCITS fondov. Non-UCITS retailové fondy sú licencované FSC a podliehajú prísnejšej regulácii a určitým obmedzeniam, pokiaľ ide o typy investičnej činnosti, ktorú môžu vyvíjať. Pred poskytnutím súhlasu je potrebné FSC predložiť rad dokumentov, ako je napríklad prospekt fondu, a konatelia a manažéri fondu podliehajú prísnejšej previerke než u EIF.

UCITS fondy sa vo všeobecnosti zameriavajú na retailových investorov a je im umožnené licencovať svoje služby v EÚ na základe smerníc EÚ o podnikoch kolektívneho investovania v prevoditeľných cenných papieroch. UCITS fondy však musia spĺňať požiadavky predpisu Financial Services Ordinance (Collective Investment Schemes) Regulations z roku 1991, ktorý obmedzuje výšku, ktorú môžu fondy investovať u jedného emitenta na 10%.

Na konci roka 2011 bolo na Gibraltári 199 fondov registrovaných u EIF (vrátane nižších organizačných jednotiek a podfondov), s celkovými aktívami vo výške 1,35 miliardy GBP. Ďalej tu pôsobilo 31 uznávaných fondov založených mimo Gibraltár, z toho 19 fondov typu UCITS a 12 fondov uznávaných zahraničnými režimami.

Gibraltár má teraz s nadobudnutím účinnosti smernice o alternatívnych správcoch investičných fondov (AiFMD) v júli 2013 výhodnú pozíciu ako alternatíva k Dublinu a Luxembursku pre zakladanie a správu hedgeových fondov.

AIFMD je nový predpis, ktorý sa vzťahuje na investičného správcu, najmä správcu na území EÚ, ale aj na správcov mimo EÚ, ktorí chcú ponúkať svoje fondy na trhu v EÚ. Stanovuje spôsob realizácie marketingovej činnosti týmito investičnými správcami.

Podľa vlády tejto jurisdikcie zmeny v legislatíve v oblasti fondov na tomto území v roku 2012 v očakávaní smernice EÚ, zvýšili atraktivitu Gibraltáru ako bydlisko pre veľké fondy alebo fondy, ktoré chcú presídliť do Európy za účelom splnenia nových pravidiel EÚ pre sektor fondov. V dôsledku toho Gibraltár teraz vo svojom propagačnom úsilí konkrétne cieli na newyorské a latinskoamerické fondy a správcov fondov.

Albert Isola, minister zodpovedný za finančné služby Gibraltáru uviedol: “Táto legislatíva poskytuje Gibraltáru skvelú príležitosť a konkurenčnú výhodu, ktorá by mala priniesť ďalší rast v tieto kľúčové oblasti nášho odvetvia finančných služieb.”

Správa cudzieho majetku predstavuje pre Gibraltár tradičnú obchodnú činnosť už viac ako päťdesiat rokov. Pôvodne väčšina trustového obchodu pochádzala od bohatých subjektov zo Spojeného kráľovstva a súvisela so zdanením, v posledných rokoch však vzrástol význam trustov na ochranu majetku s oveľa rozmanitejšie klientelou.

Postupné sprísňovanie legislatívy Spojeného kráľovstva proti únikom síce možnosti občanov Spojeného kráľovstva obmedzilo, trustová činnosť je však aj naďalej významná; rad fondov kolektívneho investovania prirodzene vychádza z trustov.

Gibraltár má dobre rozvinutú legislatívnu a finančnú infraštruktúru pre správu cudzieho majetku a veľkú zavedenú základňu trustov.

Správcovi majetku, ak už nie sú členmi právnických a účtovných profesijných organizácií, musia byť licencovaní FSC, ktorá uplatňuje rad kritérií pri určovaní, či je táto fyzická alebo právnická osoba riadne spôsobilá na držanie licencie.

Divízia správcovských služieb FSC zodpovedá za dohľad nad šesťdesiatimi ôsmimi skupinami (k 31. marcu 2013), pričom všetky sú predmetom posudzovania rizík.

Základná právna úprava trustov je obsiahnutá vo vyhláške Gibraltar Trustee Ordinance, ktorá je vernou kópiou anglickej trustovej legislatívy. Gibraltárska legislatíva týkajúca sa trustov rovnako zahŕňa predpisy Perpetuities and Accumulations Ordinance 1986, o spravovaných Perpetuities and Accumulations Ordinance 1986, Trustee Investments Ordinance, Bankruptcy Ordinance a Trusts (Recognition) Ordinance, ktoré začlenili do vnútroštátneho práva Haagskym dohovorom. Odvolanie sa podáva k tajnej rade (Privat Council).

Neexistujú tu ustanovenia o vylúčení predpisov o dedičstve v zahraničí a neuznávania zahraničných rozsudkov.

Rovnako ako v Spojenom kráľovstve sú základnými požiadavky vzťahujúce sa na trusty na Gibraltári ústne alebo písomné založenia a skutočnosť, že zakladateľ prevádza právny titul k nehnuteľnosti (pôde) alebo osobnému majetku (inému ako nehnuteľnému majetku) k ruke jedného alebo niekoľkých správcov majetku k jeho správe v súlade s prianím zakladateľa v prospech jednej alebo viacerých oprávnených osôb.

Trustové dokumenty sa vyhotovujú v anglickom jazyku a neexistujú tu žiadne požiadavky na registráciu, s výnimkou trustov na ochranu majetku, ktoré je nutné zapísať u registračného úradníka pre obstaranie (Registrar of Dispositions). Administratívna daň nie je uložená. Bežná doba trvania trustu na Gibraltári dosahuje 100 rokov. Neexistujú žiadne obmedzenia ohľadom akumulácia príjmu po dobu trvania trustu.